Hlasy z kabíny HC Topoľčany: Ako hodnotia hráči sezónu a boje v play-off?

Topoľčany skončili po základnej časti na 10. mieste, ale v predkole dokázali vyradiť Skalicu. Vo štvrťfinále potrápili aj Žilinu, po prehre 1:4 na zápasy však už majú po sezóne. Ako ju hodnotia samotní hráči?

 

Už svoju piatu sezónu v klube odohrala tradičná opora - Jozef Tomčák. „Po tom všetkom, čím sme si museli od začiatku prejsť a do akej krízy sme sa dostali, tak už aj predkolo môžeme hodnotiť ako úspech. Navyše to, ako sme potrápili Žilinu, tak sa naozaj nemáme za čo hanbiť,“ priblížil 29-ročný skúsený hráč, ktorý si v 46 zápasoch pripísal 27 bodov.

 

„Najhoršie pre mňa bolo cestovanie na tréningy do Bánoviec a to, že sme nemohli hrať pred domácimi divákmi. Aj preto boli tie výsledky na začiatku také, aké boli. Opäť ma navyše brzdili zranenia a choroby. Celý tím často zasiahli všelijaké virózy, kvôli čomu sme viackrát nehrali v plnej zostave. Hlavne sa nám však nedarilo strieľať góly,“ dodal. 

 

„Nad ďalšou sezónou ani nerozmýšľam, pretože už som mal aj myšlienku na koniec hráčskej kariéry. Chcem si hlavne oddýchnuť a venovať sa rodine. Neskôr uvidím, čo ďalej,“ otvorene priznal Jozef Tomčák.

 

Prvá seniorská sezóna a hneď druhé miesto v produktivite

 

Má len 20 rokov, ale ihneď sa zaradil medzi najproduktívnejších hráčov tímu (po Lukášovi Hvilovi druhý v bodovaní). Hovoríme o Adamovi Stránskom, ktorý hokejovo vyrastal v Trenčíne a v mládeži si zahral aj za Kometu Brnu či Třinec. Bola to moja prvá seniorská sezóna a vydarila sa mi. Do Topoľčian ma brali, aby som tímu pomohol. Mal som pri sebe Henricha Ručkaya, ktorý mi pomáhal a posúval ma každým zápasom. Moje sebavedomie postupne rástlo a z osobného hľadiska som so sezónou spokojný,“povedal.

 

Za 46 zápasov nazbieral až 39 bodov (18+21). „Zo začiatku je prechod z juniorky k mužom pre mladších hráčov hlavne o rešpekte. Všetko je rýchlejšie, sú tam skúsenejší chlapi a nie je to ulietané ako v mládežníckych kategóriách. Je to aj o hlave, ale aj nastavení hráča a ako si verí. Postupne som si však na to zvykol aj ja.“

 

A ako hodnotí vyraďovacie boje? „Predkolo nám vyšlo parádne. Základná časť sa nám príliš nevydarila, o to sme boli radšej za postup cez Skalicu. So Žilinou sme od tretieho zápasu hrali vyrovnanú partiu. Po tom všetkom, ako sa sezóna vyvíjala, dopadla celkom fajn a nemáme sa za čo hanbiť,“ zakončil rozprávanie Adam Stránsky.

Levice vymenil za Topoľčany a pomohol im k postupu

 

Svoju prvú sezónu si v Topoľčanoch odkrútil 30-ročný Edmund Piačka, ktorý je členom majstrovského kádra HK Nitra zo sezóny 2015/16. V prvom rade sme šťastní, že sme to dotiahli tímovými výkonmi do prvej desiatky. Bolo vidieť, že náš tím naberá na sile. Predkolo a štvrťfinále už teraz po konci sezóny môžeme zhodnotiť ako úspešné. Ťažko povedať, či to bolo naše maximum, ale postup určite nebol nemožný. So Skalicou to bola parádna séria a cítili sme sa ešte silnejší. Počas štvrťfinále so Žilinou už bolo cítiť, že mame užší káder. Prišli zranenia, choroby a to nám znížilo šancu zdramatizovať sériu,“prezradil.

 

Minulý ročník strávil v Leviciach, ktoré v tejto sezóne napokon nepostúpili ani do predkola. „Začiatok sezóny v HC Topoľčany bol hlavne o spoznávaní. Bolo vidieť, že to je viac-menej nanovo poskladaný tím. Viaceré veci potrebovali do seba zapadnúť. Trénovanie na cudzom ľade či dennodenné cestovanie taktiež neprispeli k pohode,“ priblížil Piačka.

 

„Od začiatku sme sa trápili najmä v zakončení, čo nás pripravovalo o body, aj keď výkony neboli vždy zlé. Následná séria domácich zápasov nám veľmi pomohla. Prišli víťazstvá, jednotliví hráči sa začali chytať aj strelecky. Výkony začali rásť a celkovo sme sa začali dvíhať aj bodovo. Ak by bola základná časť ešte dlhšia, určite by sme sa dostali aj na vyššie priečky v tabuľke,“ myslí si rodák zo Zlatých Moraviec.

 

Ako vníma sezónu z osobného hľadiska? „Hodnotím ju ako dobrú. Aj keď bola dosť náročná hlavne po psychickej stránke. Mať celú sezónu v hlave to, ako sa vyhnúť zostupu, nám často zväzovalo ruky. Ale snažil som sa pomôcť mužstvu v každom zápase, ako som len mohol. Som rád za sezónu v Topoľčanoch, cítil som sa veľmi dobre na ľade aj mimo neho. Od tréningového procesu až po fungovanie klubu bolo všetko na dobrej úrovni.“

V 17 rokoch zažil debut v A-tíme

 

Počas sezóny si v seniorskom tíme zahralo viacero tínedžerov. Jedným z nich je aj Šimon Moringa, ktorý odohral pod vedením trénera Jozefa Kováčika 12 zápasov. „Vyvinulo sa to postupne, ale na tréningy som chodil s mužstvom už do Bánoviec. Mohol som hrať aj skôr, ale nastali menšie komplikácie s výstrojom počas presunov, tak som si ešte musel chvíľu počkať,“ povedal 17-ročný hráč.

 

V čom je podľa neho najväčší rozdiel medzi seniorskou prvou ligou a tou juniorskou? „Rozdiel je veľmi veľký, je to niečo úplne iné. Všetko je rýchlejšie, korčuľovanie, hra a taktiež aj dohrávanie súbojov. Najnáročnejšie bolo asi zapojiť sa do tréningov. V A-tíme to bolo prispôsobené viac na systémové veci, do čoho sa my juniori ešte len dostávame. Postupne sa to ale podarilo.“

Pod ochranné krídla si ho zobral nielen tréner, ale aj skúsení hráči. „Keď som išiel z áčka hrať za juniorku, bolo to pre zmenu podstatne ľahšie a mohol som ja odovzdať svoje skúsenosti. V kabíne mužov mi radil hlavne pán tréner, ale pomáhali my aj starší hráči. Určite by som chcel pokračovať v A-tíme aj v budúcej sezóne a konečne by som si želal streliť gól,“ zaprial si Šimon Moringa.