Prinášame rozhovor redakcie MY Topoľčany s Patrikom Bečkom

S TOPOĽČANMI CHCE ÍSŤ DO FINÁLE

Patrik Bečka trávi aktuálnu sezónu v Nových Zámkoch i v Topoľčanoch.

Odchovanec topoľčianskeho hokeja Patrik Bečka v aktuálnej sezóne zatiaľ odohral 36 zápasov. Dvadsaťjeden za rodné Topoľčany v Slovenskej hokejovej lige a pätnásť v drese extraligistu z Nových Zámkov.

Dvadsaťdvaročný útočník hokejovo vyrastal v Topoľčanoch, k tomu športu ho priviedol jeho otec, bývalý hokejista, ktorý hrával Slovenskú národnú hokejovú ligu v drese Dubnice.

Patrik prešiel v Topoľčanoch všetkými hokejovými kategóriami, hrával i za Slovan Bratislava a tri roky strávil aj v zahraničí, keď pôsobil v Kanade a dve sezóny i vo Fínsku.

Ako ste sa dostali k hokeju, a ako si spomínate na hokejové začiatky?

Na korčuliach som po prvýkrát stál ako štvorročný chlapec v prípravke Topoľčian, ktorú vtedy viedol tréner Režný. Samozrejme, k hokeju ma priviedol môj otec, ktorý bol hokejista. V Topoľčanoch som prešiel hokejovými kategóriami, v ktorých sa mi aj strelecky darilo, strieľal som veľa gólov. A práve preto si ma všimol tréner Slovana Bratislava p. Skokan, ktorý zrealizoval môj prestup do Bratislavy.

V dorasteneckej i v juniorskej kategórii ste obliekali dres Slovana. Ako si spomínate na toto obdobie?

Z domu som kvôli hokeju odišiel do Bratislavy už ako 14-ročný. Bolo to niečo nové, zrazu som zostal bez rodičov, zmenil som školu. Začiatky boli veľmi ťažké, ale po hokejovej stránke to bolo super. Musel som sa postarať sám o seba, no zázemie v Slovane bolo už na veľmi vysokej úrovni. Darilo sa im aj v stretnutiach, strieľal som góly. Jedine ma s odstupom času mrzí, že som počas svojho pôsobenia v Slovane nezískal žiadnu medailu. Veľké poďakovanie za pôsobenie v Slovane by som vyslovil p. trénerovi Antalovi, ktorý mi veľmi pomáhal. Vzhľadom na moje pôsobenie v Slovane som dostal pozvánku aj do mládežníckych reprezentácii Slovenska.

Doteraz som zostal v kontakte s viacerými bývalými spoluhráčmi z Bratislavy, pravidelne si voláme, či píšeme a zároveň aj stretávame na klziskách ako súperi. Na Slovan mám len tie najlepšie spomienky, pretože som sa tam naučil k samostatnosti.

Keďže som sa v skorom veku osamostatnil, tak som sa neskôr nebál odísť do kanadskej juniorskej ligy, či neskôr na dva roky do Fínska, kde som hrával aj seniorskú tretiu ligu. Hoci to nebola najvyššia súťaž, ale bola to dosť náročná súťaž na korčuľovanie, čo mi veľmi pomohlo do ďalšej mojej kariéry.

Hokejistom Topoľčian sa v aktuálnej sezóne darí, pred druhou časťou nadstavbovej časti patrí Topoľčancom priebežná druhá priečka...

S priebehom sezóny som zatiaľ maximálne spokojný. V Topoľčanoch sa vytvorila výborná partia, kde sa stretli starší s mladšími hráčmi a všetko výborne riadi tréner Ľubomír Hurtaj. My mladší hráči sa tak máme od koho na tréningoch učiť, čo je len výhodou pre ďalšie naše napredovanie.

V každom zápase sa snažíme hrať so srdcom a urobiť maximum pre víťazstvo. Samozrejme, aj vedenie klubu nám vytvára podmienky pre čo najlepšie výkony.

Topoľčianski diváci žijú hokejom, na zápasy ich chodí najviac v celej Slovenskej hokejovej lige. Ako sa na to pozeráte vy hráči?

Fanúšikov musím pochváliť, v Topoľčanoch máme skvelú fanúšikovskú základňu. Pred takým výborným publikom sa nám hrá výborne, sú našim ďalším hráčom na ľade.

V tejto sezóne ste zatiaľ odohrali aj pätnásť zápasov v drese extraligistu z Nových Zámkov. Je veľký rozdiel hrať v extraligovom tíme ako v prvoligovom?

Na úvod sa musím priznať, že som mal veľkú radosť, keď som sa dostal na súpisku extraligového tímu. V minulej sezóne som bol na skúške v Detve, kde to však nevyšlo a sezónu som odohral v Topoľčanoch. Pred aktuálnym ročníkom som odišiel do Nových Zámkov. S novozámockým trénerom Jančuškom som si rozumel, veľmi nám mladým pomáhal, radil nám a samozrejme, upozorňoval nás na chyby. Som mu veľmi vďačný, že mi dal šancu zahrať si v Extralige, za čo som sa mu snažil odvďačiť výkonmi na ľadovej ploche.

Samozrejme, hrať v Extralige a v I. lige je rozdiel. V Extralige hrajú skúsenejší hráči, hrá sa tam rýchlejší a kombinačnejší hokej ako prvej lige. Veľa sa rozoberá aj samotná taktika tímu, či viac vynikajú dané schopnosti jednotlivých hráčov.

V aktuálnej sezóne ma veľmi potešila aj septembrová nominácia o najkrajší gól mesiaca v Extralige. V tejto ankete som napokon skončil tesne na druhom mieste. Škoda, k víťazstvu som nemal ďaleko.

S čím by ste boli spokojný po tejto sezóne?

Hrať na striedavý štart môžem len do 15. februára, a tak s najväčšou pravdepodobnosťou ukončím tohtoročnú sezónu v Topoľčanoch. Najviac by ma potešilo, keby sme sa s Topoľčanmi prebojovali až do finále play-off Slovenskej hokejovej ligy. Zabojovať o Extraligu v topoľčianskom drese by bolo super. To je zároveň aj môj najbližší osobný cieľ v hokeji.

A aký je váš hokejový sen?

Sen je zrejme rovnaký ako u každého malého hokejistu – hrať v NHL. Rád by som si však vo svojej budúcnosti zahral ruskú KHL alebo fínsku ligu.

Ďakujeme redakcii MY Topoľčany SME - športový redaktor Jaro Šupa