Tréner Jozef Kováčik po sezóne: O play-off, divákoch či najpozitívnejšom fakte

Seniori HC Topoľčany už majú po sezóne, ktorá bola naozaj turbulentná. Priblížime vám, aké bolo play-off z pohľadu hlavného trénera Jozefa Kováčika. Venovali sme sa však aj iným témam.

 

Pán tréner, aké je vaše hodnotenie série so Skalicou?

„Play-off je vždy to najkrajšie, prečo sa sezóna vôbec hrá. Ja už doň rátam aj predkolo. V prvom zápase v Skalici sme boli trošku zľaknutí, ale inak sme to uhrali parádne. Pre približne až 11 hráčov išlo o prvé play-off v seniorskej kategórii. Preto som veľmi rád, že sme cez tohto súpera prešli. Je to pre nich obrovská skúsenosť.

 

Ako ste vnímali boj s najväčším favoritom na postup?

Už počas série so Skalicou nás prenasledovali zranenia a choroby. Do toho prišiel ten najhorší súper, akého sme mohli dostať. V prvom zápase v Žiline sme znovu vybuchli, ale mali sme iba tri kompletné formácie. Niektorí hráči boli dokonca na antibiotikách a proti takému silnému mužstvu to bolo naozaj veľmi ťažké. Druhý zápas sme hrali výborne, ale iba do polovice. Potom sa na nás opäť prejavili zdravotné problémy.“


V domácich zápasoch ste však Žilinu poriadne zaskočili...

„Dnes to už môžem povedať. Viacerých hráčov obdivujem, počas play-off brali aj rôzne infúzie, len aby mohli hrať. Niektorí mali teploty, ale nechceli sme o tom nahlas hovoriť. Škoda prvého domáceho zápasu, až na pár úvodných minút sme boli jasne lepší. Za stavu 5:1 však prišiel skratový moment v podobe faulu. Tam sa to začalo rúcať, čo ma dodnes mrzí. Aj keď dnes vieme, že ten zákrok bol maximálne na dve minúty a bolo to zle posúdené. Tam sa to celé otočilo. Ak by bol stav série 2:2, na ďalší zápas by v Topoľčanoch „padol zimák“. Ale vracať sa dozadu už nemá význam. Pred všetkými hráčmi dávam veľký klobúk dole, ako to odohrali.“

Počas sezóny ste pracovali s pomerne veľmi mladým tímom...

„Aj pod vplyvom viacerých komplikácií sa sezóna nevyvíjala dobre. Nepísalo sa príliš ani o tom, že naše mužstvo bolo veľmi mladé. V priemere za nás nastupovalo 7-8 juniorov. Pre mnohých to bola prvá sezóna v seniorskom hokeji, pričom si museli zvyknúť na prechod z juniorky. Potom zasa 4-5 hráči hrali v mužskom hokeji iba druhú sezónu a tiež sme od nich nemohli čakať zázraky.“ 

 

Čo bolo teda pre vás najväčším pozitívom?

„Fakt, že sa mladí hráči dokázali prispôsobiť mužskému hokeju. Adam Stránsky spravil na svoj vek obrovský počet bodov, vpred sa posunul obranca Zdenko Sedlák, taktiež 16-ročný obranca Peter Valent, ktorý ide do reprezentačného tímu do 18 rokov. Určite je treba vyzdvihnúť aj topoľčianskych odchovancov, mladých 16 až 17-ročných hokejistov ako Šimon Moringa, Samuel Cápay, Martin Patrovič, Timotej Kopecký. Chvíľami sa dobre javil aj Adam Detko. Teší ma, že mladíci dostali šancu a je to obrovské plus pre nich aj náš hokej.

Treba si uvedomiť, že potrebujú čas a všetko nejde hneď. Musia popri niekom rásť a na to boli zasa v tíme starší hráči ako Lukáš Hvila, Henrich Ručkay či Edmund Piačka. Mali sme minimum starších hráčov a o to viac sa mladí hráči pobili o svoju príležitosť.“

 

Pôvodne ste mali byť trénerom juniorky, napokon ste úspešne bojovali s A-tímom. Čo vám osobne táto sezóna dala?

„Pôsobil som aj predtým pri seniorských tímoch v Leviciach a Komete Brno. Ako hlavný tréner som nemal až toľko skúseností, ale nabral som ich počas tejto sezóny. Dostal som možnosť pracovať s mladým tímom, s ktorým bolo treba toho naozaj veľa odmakať. Rozhodne to stálo za to. Dalo mi to veľmi veľa a verím, že aj hráčom. Chcel by som poďakovať Ervínovi Mikovi, že mi dal príležitosť a že ma počas celej sezóny podporoval.

Uvedomil som si, že aj ja musím niektoré veci zmeniť, napríklad emócie. Chcem s nimi pracovať lepšie. Samozrejme, viaceré veci meniť určite nebudem, pretože sa mi počas sezóny ukázali ako správne. Každý robí chyby, nikto nie je dokonalý, ale táto sezóna bola aj pre mňa určite posunom vpred.“

 

Topoľčany znovu žili hokejom. Ako ste vnímali podporu divákov?

„Budem trochu úprimný, nemám príliš rád iba divákov úspechu. Cením si hlavne tých, čo si cestu na štadión nájdu vždy. Šport nie je práca, kde ak sa niečo nepodarí, tak to vymažem ako na počítači. Hokej je o sekundách a rýchlych rozhodnutiach na ľade, každý jeden chlapec odovzdal maximum. Napriek tomu, kde sme sa počas sezóny nachádzali, tak na také malé mesto chodili už na základnú časť veľmi slušné návštevy. Neviem si predstaviť, koľko ľudí by chodilo, ak by sme hrali o špicu. To už sa ukázalo v závere proti Leviciam a Trnave a následne aj v play-off. 

Aj viacerí chalani také parádne návštevy zažili prvýkrát. Možno sme aj divákom ukázali cestu, že stojí za to chodiť na hokej a ak by chodili takto častejšie, aj výkony by vďaka ich podpore išli nahor a dostali by zo seba ešte viac. Z pohľadu bývalého hráča môžem povedať, že vám to výrazne pomôže. Posledné roky som mal na to šťastie, kde nás v Brne hnala plná aréna. Hokej je predsa kultúra, hrá sa hlavne pre divákov a je to nádherné, keď sa mesto spojí a fandí vám. Topoľčany sú hokejové mesto a tie návštevy zo záveru sezóny by si mnohé iné mestá iba priali.“

Hokejový klub HC Topoľčany by chcel aj touto cestou poďakovať hlavnému trénerovi Jozefovi Kováčikovi za odvedenú prácu počas celej sezóny 2022/2023 a popriať mu do osobného aj profesionálneho života iba to najlepšie. Kilo, ďakujeme.