Gólový priemer je podľa neho na zaplakanie. Ráta Kováčik s novými posilami?
Článok z utorňajších Topoľčianskych novín prinášame v plnom znení. Týmto ďakujeme redakcii MY Topoľčianskych novín. Rozhovor s Jozefom Kováčikom je zaujímavý už tým, že odpovedá na často kladené otázky našich fanúšikov na chod a stav nášho A-mužstva. Zároveň vyvracia rôzne domnienky a špekulácie, ktoré po odchode trénera Ľuba Hurtaja vznikli. Rozhovor najdete tu.
Jozef Kováčik dostal neľahkú úlohu. Narýchlo totižto prebral mužstvo, z ktorého odišli viacerí kľúčoví hráči a lídri tímu. Omladený celok musel hrať navyše úvodných osem zápasov na klziskách súperov. Po ťažkom a výsledkovo nevydarenom štarte sezóny nám v rozhovore odpovedal na viacero dôležitých otázok.
*rozhovor sa uskutočnil pred piatkovým zápasom so Žiarom nad Hronom
Ako došlo k vášmu nástupu na post hlavného trénera pri A-tíme. Museli ste o tom dlho uvažovať?
Došlo k tomu po dosť závažných problémoch, ktoré sa naskytli Ľubovi Hurtajovi. Malo to byť najprv len dočasné riešenie, viac-menej na pár dní, keďže sa nevedelo čo bude ďalej. Ja som bol predtým trénerom juniorského tímu, s ktorým som trávil celé leto a aj začiatok prípravy na ľade.
Komplikácie u trénera Hurtaja nastali znenazdajky a mal som zaskočiť na pár tréningov. Keďže zdravie je ale prvoradé, a to ostatné je v úvodzovkách len hokej, tak sme sa dohodli, že pri A-mužstve zotrvám aj naďalej.
Ako znie dohoda z vedením klubu? Zostanete pri mužstve do konca sezóny?
Stále som mal aj po dvoch-troch týždňoch pri mužskom tíme v hlave jasno, že sa osobne vidím skôr pri juniorskom hokeji. Momentálne je však počas rozbehnutej sezóny ťažké nájsť nového trénera. Lepší tréneri sú už podpísaní v iných kluboch a tak som sa rozhodol, že skočím do tohto rozbehnutého vlaku, a tak vznikla aj dohoda, že zostanem pri A-mužstve celú sezónu.
Aké boli vaše pocity, keď ste dostali túto príležitosť? Neobávali ste sa, že máte nedostatok skúseností s trénovaním v seniorskom hokeji?
So seniorským nejaké skúsenosti už mám, keďže som zhruba dva roky dozadu trénoval HK Levice. Minulý rok som bol navyše v Komete Brno a tam som dostal podľa mňa veľmi dobrú školu či už od majiteľa Libora Zábranského alebo Jirku Kalousa či iných trénerov. Naučil som sa naozaj veľa. Ak by som mal zobrať miesto hlavného trénera Topoľčian hneď po koučovaní Levíc, asi by som mal možno obavy. Prešiel som si ale naozaj ročnou kvalitnou školou v Česku a denne som bol dokonca aj 12-14 hodín na zimnom štadióne v Brne. Tým pádom nemôžem povedať, že by som mal teraz nejaké obavy.
Každý nejako začínať musí. Aj Ľubo Hurtaj napríklad naskočil tiež z pozície hráča do pozície trénera A-tímu. Ja som si už prešiel ako tréner predtým aj juniorskými a dorasteneckými kategóriami, takže som si z každého pôsobenia niečo už odniesol. Jediný problém vnímam možno v tom, že som sa chopil A-mužstva v čase, keď už bol dávno zložený káder. Odišlo kopec kvalitných hráčov z minulej sezóny. Sedem kvalitných strelcov tím opustilo a na tom viac-menej aj horíme.
Ste v komunikácii s Ľubomírom Hurtajom? Radí vám nejako?
Neviem si predstaviť čo tréner Hurtaj prežíva, ale vidím, že bojuje statočne. Samozrejme nás prišiel pozrieť a prehodili sme určite nejakú reč. Určite má k tomu čo povedať, keďže tu bol dlhé roky a tých chlapcov pozná samozrejme viac. Keď mám byť úprimný, nie som človek, ktorý by si nechcel dať radiť. Práve naopak, každá rada je u mňa vítaná. A aj keď je to rada od povedzme menej skúsenejších trénerov, tak každé oko navyše je dobré. Dnes má každý špičkový tím minimálne hlavného trénera a k nemu dvoch asistentov. Ja som za každý iný pohľad rád a rád si vypočujem aj iné názory. Komunikujem aj s prezidentom Ervínom Mikom, ktorý zápasy sleduje z tribúny. Byť na všetko sám nie je žiadna sranda. Je potrebné reagovať na situácie, komunikovať s hráčmi a takisto zvládať striedania. Bolo veľmi milé, keď som v minulom zápase dostal sms správu od bývalého spoluhráča Petra Hubu, ktorý zápas sledoval a upozornil ma na nejakú zápasovú situáciu. Bola to našťastie situácia, ktorú som si takisto všimol aj ja.
Aké sú najväčšie príčiny zlého štartu do sezóny?
Tímu chýbajú skúsenosti, chlapci sú mladí. Veľa z nich hrá alebo stále môže hrať juniorskú súťaž. Snažím sa dávať priestor aj juniorom, ktorých som už viedol, napríklad Timoteja Kopeckého, Adama Detka, Martina Patroviča. Pevne verím, že časom to bude aj Šimon Moringa. Tí chalani sú ešte mladí, majú šestnásť rokov a je pre mňa dobrá odozva, keď ich vidím v lete snažiť sa a makať. Nepamätám si, kto by v tak mladom veku naposledy u nás dostal šancu v seniorskom hokeji. Som za to rád, ale nie sú to hráči, ktorí dokážu rozhodovať zápasy.
Najväčší problém v tejto sezóne pozná asi každý. Je to efektivita. Priemer jeden gól na zápas je naozaj na zaplakanie a ani si nepamätám, aby mal niekedy nejaký klub až takéto problémy. Je to cítiť, že odišli takí hráči ako Kluka, Bečka, Čaládi, Lukáš Novák, Michal Novák, Legalin a ďalší. Tých 300-350 bodov z minulých sezón, ktoré vyprodukovali títo hráči naozaj chýba.
Aj z presilových hier ste dali zatiaľ len jeden gól v jedenástich zápasoch. Ako sa to snažíte zmeniť?
Zo začiatku s nami nebol zranený Jožo Tomčák, ktorý sa trápil tri týždne s chrbticou. Postupne musí dotrénovať, je to skúsený hráč a preto od neho očakávam ešte viac. Máme tam hráčov ako je Heňo Ručkay, Lukáš Hvila a práve oni musia rozhodovať zápasy. S obrancov smerom dopredu je to Hřebíček, ktorého som si tu ja ako obranca vychoval, ale keď mám byť úprimný, musí sa presadiť viac. Jedna vec je odohrať zápas a druhá vec je na seba aj zobrať zodpovednosť. Nemôžem čakať, že na seba zodpovednosť budú brať mladí 18-19 roční chlapci.
Plánujete posilniť káder? Pribudnú do tímu nové posily?
Obzeráme sa, hľadáme ich. Niekto možno povie, že to berieme na ľahkú váhu, ale musím povedať, že do jednej hodiny rána sondujeme hráčov. Spolu s prezidentom obvoláme desiatky agentov po celom svete, či už je to Severná Amerika, Európa, Česko aj Slovensko. Čakáme, že sa teraz viac otvorí trh s hráčmi. Nastáva totižto obdobie, keď hráčovi nevyjde angažmán alebo naopak sa môže chytiť v iných tímoch. Budeme určite reagovať, usilovne pracujeme a môžem potvrdiť, že máme na lane už štyroch nových hráčov. Ich mená ale zatiaľ prezradiť nemôžem.
Nie je to však všetko také jednoduché, pretože na nových hráčov treba aj financie. Chceli sme presvedčiť aj Roba Vargu, ktorý už u nás pôsobil, ale ten sa napokon rozhodol pre Žilinu. Tá mu ponúkla zhruba trikrát väčší plat ako má náš najlepší hráč. Ťažko sa potom taký hráč stiahne ku nám do Topoľčian. Tam je celý problém.
V posledných zápasoch chýbal brankár Kompas. Čo je s ním?
Je zranený, ale myslím, že budúci týždeň by sa mal vrátiť do zostavy. Ďalší problém je, že máme málo obrancov. Musíme zohnať obrancu, pretože keď sa nám teraz jeden zraní, tak sme nútení hrať na päť bekov, čo je nemožné.
V tíme boli aj dvaja českí útočníci Jaroš a Rubner. V zostave sa však postupne prestali objavovať. Skončili v Topoľčanoch?
Áno, rozlúčil som sa s nimi. Na jednej strane mi je to ľúto, lebo sú to importy a ťažko sa mi potom oznamuje týmto hráčom, že s nimi už nerátame. Je to ich jediné živobytie a v tejto lige nie sú tak dobre zaplatení. Navyše tie platy ako hokejisti dostávajú len sedem alebo osem mesiacov a z toho minima si musia ešte ušetriť na leto. Na druhej strane, od zahraničných hráčov čakám omnoho viac. Každý z nich musí byť minimálne o triedu lepší ako naši hráči. Som potom viac naklonení radšej dávať priestor našim hráčom.
Paradoxom je, že defenzívne patríte k najlepším tímom v súťaži. Ako to vnímate?
Áno je pravda, že sme tretí najlepší tím z pohľadu inkasovaných gólov a v jednu chvíľu sme boli dokonca aj najlepší. Nás však tlačí topánka inde. Ako som spomínal, streliť jeden gól na zápas je šialenosť. Brezno, ktoré je teraz predposledné v tabuľke (ak nerátam reprezentačnú osemnástku) má strelených o štrnásť viac gólov ako my. Dubnica má dokonca o dvadsaťdva gólov viac ako my. S jedným gólom sa nedajú vyhrávať zápasy.
U fanúšikov sa začínajú objavovať obavy a hovorí sa dokonca aj o možnom zostupe do nižšej súťaže. Čo by ste im odkázali?
Na jednej strane ich chápem. Viem, že slovenský, ale aj český fanúšik vie byť nejakým spôsobom kritický. Samozrejme by najradšej každý videl to najlepšie na ľade a aj s hráčmi si to veľmi prajeme. Teraz sú chalani v obrovskej deke, lebo sa im nedarí. Normálny človek si to ani nevie predstaviť, aké sú tlaky v kabíne a aká energia je v kabíne. Tá nemohúcnosť, keď ani do prázdnej brány netrafíte puk...
Je to o tom dva, tri zápasy urvať a ísť aj cez bolesť. Chce to streliť aj nejaké náhodné, "ušmutlané" góly a keď to pôjde tak verím, že pôjdeme s chalanmi hore. Psychika však dokáže narobiť veľké divy. Ja to vždy prirovnávam aj k harmónii v manželstve. Pokiaľ je harmónia, tak všetko klape. Pokiaľ harmónia naopak nie je, tak je veľký problém sa z toho dostať. Chcem sa ale poďakovať tím fanúšikom, ktorí prišli a vytvorili príjemnú atmosféru. Bol som z toho milo prekvapený a prajem si aby si ich chodilo ešte omnoho viac. Chalanom to pomôže a verím, že z toho zlého vstupu sa čo najskôr vystrábime. Určite pribudnú tri-štyri nové mená do zostavy a ja verím, že budeme stúpať v tabuľke.
Čítajte viac: TU
Zdroj: mytopolcany.sme.sk
Zdroj foto: Thomas Bartoš
redaktor
Ďalšie články
